Nedávno som sa vrátil k nášmu staršiemu článku o srnčej ruji z roku 2010. Bolo pre mňa fascinujúce zaspomínať si na tie časy, kedy som ešte nemusel v živote riešiť skoro nič okrem fotenia. Samozrejme, odvtedy sa veľa vecí zmenilo, ale jedna vec ostala nezmenená. Nadšenie pre fotenie srnčej ruje.

Krakľa belasá (Coracias garrulus) je jeden z najfarebnejších vtákov, akého môžeme v našej prírode stretnúť. Nie je to však len sfarbenie, ktorým vyniká. Krakľa je vďaka svojim univerzálnym loveckým schopnostiam “stroj na potravu”, ktorý sa pomýli iba málokedy. Veľa ľudí o tomto zaujímavom vtákovi v živote nepočulo a keď im poviete slovo “krakľa”, budú sa prekvapene pozerať, o čom to hovoríte...

Vlky boli pre nás odjakživa tajomnými a záhadnými stvoreniami. Ich spôsob života nás priťahoval, no na druhej strane sme vedeli, že stretnúť ich vo voľnej prírode je s našimi možnosťami takmer nemožné. V okolí Bratislavy totiž nežijú a širší okruh bol pre nás vzhľadom na náš vek nedostupný. Až v posledných rokoch, kedy sa naše možnosti na cestovanie zlepšili, sme začali pomýšľať na vysnívané stretnutie s Duchmi lesa.

Október je mesiac, kedy sa život danielej zveri na niekoľko týždňov dramaticky zmení. Pre daniale totiž prichádza obdobie ruje. Samce začnú byť nervózne a sťahujú sa na tradičné rujoviská, kam za nimi prichádzajú danielky a celé divadlo sa začína...

... Kubko Mrocek je práve žiakom 6. triedy na základnej škole. Je celkom obyčajným chlapcom. Baví ho kresliť. Cíti však, že nie je úplne ako ostatní jeho kamaráti. Čas trávi rád aj sám, často premýšľa. S ostatnými si však veľmi dobre rozumie, dobre s nimi vychádza, je kamarátsky. Jeho brat, Filip, je o necelé dva roky mladší. Povahou sa od neho líši vo viacerých aspektoch. Na rozdiel od svojho staršieho brata, ktorý mu je takmer vo všetkom vzorom, je to malý nezbedník. Stále živý, neposedný. Títo mladí chlapci nemajú skoro nikdy nič na práci.

Už prešlo celkom dosť času od kedy sa mi tento neobyčajný objektív dostal do rúk, tak som si povedal, že by možno niekoho zaujímalo ako sa s ním fotí. Keď som zvažoval jeho kúpu a poterboval som o ňom nájsť čo najviac informácií bol som trochu sklamaný. Moc som toho nenašiel a ešte horšie to bolo s ukážkovými fotkami. Ale keďže cena bola naozaj výhodná (kupoval som ho z druhej ruky) tak som sa rozhodol, že to skúsim. Po asi roku a pol musím povedať, že napriek tomu, že sa nejedná o dokonalé sklo tak mi nejakým spôsobom prirástlo k srdcu.

S príchodom nového roku prichádza aj hodnotenie toho starého. Takže sme sa rozhodli trochu sa pozrieť spať a zhrnúť si, čo sa nám v minulom roku podarilo a čo naopak potrebuje zlepšnie. Môžme povedať, že sa nám podarilo nafotiť o niečo viac ako polovicu toho čo sme mali na rok 2012 naplánované a popri tom ešte niečo navyše, čo bolo snáď iba v snoch.

V prvej dekáde októbra začína zver malokarpatského lesa ožívať a je v pohybe. Začína totiž danielia ruja. Daniel škvrnitý (Dama dama) je cicavec, párnokopytník, ktorého možno pomerne ľahko v lese spoznať. Samcom rastú parohy, ktoré svojím tvarom pripomínajú tvar lopaty. Pomerne známym znakom sú aj biele bodky na jeho tele. Samozrejme, nie všetky jedince ich majú rovnako výrazné a viditeľné. Samičky daniela, danielky, a mladé danielčatá bývajú zvyčajne svetlejšie, sýtejšie a oranžovejšie ako samce. Dobre viditeľný je aj dosť dlhý "chvostík" v zadnej časti tela.

Keď som sa nedávno vydal pozrieť na nové miesta na fotenie, potešil ma nález krásneho zákutia, kam za potravou lietali okrem iného aj volavky biele. Tie zatiaľ môjmu objektívu unikali, tak som sa to rozhodol zmeniť. Ako obvykle, ani tieto fotky neboli zadarmo, ale chvíle v prítomnosti týchto elegantných vtákov kompenzujú všetku námahu.

Kamzík je typickým zástupcom tatranskej krajiny. Pre svoju výnimočnosť je ľahko zapamätateľný. Žije vo vcelku nepriaznivom prostredí a pokiaľ nie je negatívne ovplyvnený človekom, darí sa mu tam veľmi dobre.