Autor: Filip Mrocek , Kategória: O fotení, Aktualizované: 03.02.2014 23:45

Náš príbeh

... Kubko Mrocek je práve žiakom 6. triedy na základnej škole. Je celkom obyčajným chlapcom. Baví ho kresliť. Cíti však, že nie je úplne ako ostatní jeho kamaráti. Čas trávi rád aj sám, často premýšľa. S ostatnými si však veľmi dobre rozumie, dobre s nimi vychádza, je kamarátsky. Jeho brat, Filip, je o necelé dva roky mladší. Povahou sa od neho líši vo viacerých aspektoch. Na rozdiel od svojho staršieho brata, ktorý mu je takmer vo všetkom vzorom, je to malý nezbedník. Stále živý, neposedný. Títo mladí chlapci nemajú skoro nikdy nič na práci. Školu zvládajú ľavou zadnou, aj napriek tomu, že jej nevenujú veľa času. V lete sa však veľa zmení. Každé prázdniny chodievajú na týždeň za rodinou do Prahy. Táto sa na chlapcov vždy teší, a venuje sa im najlepšie, ako vie. Strýko, Lukáš, je poľovník, prírode a zvieratám sa venuje už poriadne dlho. Vo svojich synovcoch vidí nádejných poľovníkov. Preto ich so sebou začne brávať do lesa. Chalani sú novým dobrodružstvom úplne posadnutí. Príroda ich veľmi baví. Nevedia sa dočkať, kedy zas príde leto, aby mohli ísť s Lukášom do lesa. Venuje sa im naozaj naplno.

Na potulkách lesom so strýkom Lukášom

Ako chlapci rastú, začína im chodenie do lesa iba v lete pripadať málo. Chceli by byť ako ich strýko, Lukáš. Preto prehovárajú otca, aby s nimi chodieval aj v Bratislave. Obetavý otec robí všetko, čo len svojim synom na očiach vidí, a je ochotný (aj napriek tomu, že si cez víkend rád pospí) vstávať s nimi skoro ráno, aby mohli ísť do lesa. Do lesa chodia na bicykloch. Auto nemajú, a inak ako na bicykloch sa moc ďaleko nedostanú. Najbližší les, o ktorom si myslia, že by v ňom mohli žiť nejaké zvieratá, je vzdialený asi 15 km. Nerobí im to však veľký problém, a to najmä vďaka ich otcovi, ktorý ich odmalička brával na výlety.

"Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku", hovorili si chlapci. Pre Jakuba nemoholo byť nič lepším cvičným objektom ako jeho šibalský brat Filip.

Chlapci sa do lesa vždy veľmi tešia, a otec to zase berie ako príležitosť oddýchnuť si v tichu prírody. Je až neuveriteľné, koľko času a energie im venuje. Strýko Lukáš má z chlapcov taktiež radosť a teší sa opäť na leto, keď ich bude môcť zase zobrať do lesa. Medzi tým ich povzbudzuje aspoň SMSkami, cez ktoré s nimi ostáva v kontakte po celý rok. Ako chlapci rastú, postupne prichádzajú túžby po ďalekohľade, či oblečení do lesa. Ich túžby sčasti plní babka s dedkom, otcovi rodiča, ktorí žijú v Bratislave. Svojich vnukov majú veľmi radi a v ich koníčku ich podporujú s veľkým nadšením. Postupne bratom kúpia tričká, maskáče, či dokonca ďalekohľady. Títo sa ešte väčšmi tešia do lesa na stretnutia s divou zverou. Silno na nich vplýva prostredie rodiny, ktorá ich všemožne podporuje. Chlapci majú ešte dve sestry, mladšiu - Moniku, a staršiu - Marienku. Doma je teda vždy veselo. Možno je však aj toto dôvod, prečo sa niekedy tak tešia do lesa. V lese totiž úplne zabudnú na každodenný život, a žijú akoby jeden spoločný s prírodou. Začínajú si uvedomovať, že tieto chvíle v prírode sú veľmi silným zážitkom. Majú preto túžbu tento pocit navždy zachytiť. Ale ako? Na um im príde myšlienka zobrať si so sebou rodinný foťák na film. Na fotenie zvierat v prírode nie je síce ideálny, ale je to aspoň niečo. Chalani skúšajú odfotiť svoje prvé zábery voľne žijúcich zvierat. Jakub, ktorý akoby viedol oboch vpred, si však veľmi rýchlo uvedomí, že takto na fotke zviera poriadne ani nevidno. Chcelo by to lepší foťák. Preto veľmi prosí rodičov, aby mu na Vianoce kúpili digitálny fotoaparát. Napriek tomu, že foťák je drahý a deti majú štyri, dostane Jakub na Vianoce v roku 2007 svoj prvý foťák Sony DSC H2. Pre chalanov je to hotový zázrak. Taký stroj nikdy pred tým nemali možnosť držať v rukách. 14 ročného Jakuba fotenie veľmi baví. Zaujíma ho aj to, ako foťák funguje a preto si dopodrobna študuje návod. Netrvá dlho, a stane sa z neho šikovný fotograf, ktorý ovláda všetky funkcie svojho foťáku a presne vie, kedy čo nastaviť. Svoje výtvory konzultuje s babkou, fotografkou, ktorá ho v mnohom usmerňuje. Vie presne ako by mala dobrá fotka vyzerať, celý život sa totiž na svet pozerala cez hľadáčik.

 

Zo začiatku boli výsledky viac dielom náhody, ako cieľavedomého procesu :-)

Obaja bratia si začínajú uvedomovať, že ich oveľa viac ako poľovníctvo baví zver fotiť či pozorovať. Postupne venujú tomuto koníčku čím ďalej tým viac času. Ich novým cieľom sa stane čo najvernejšie zachytiť život zvierat vo voľnej prírode. Tým, ako sa ich možnosti zvyšujú, rastú aj ich nároky. Preto sa po dvoch rokoch fotenia s kompaktom začína Jakub obzerať po zrkadlovke. Pre jeho mladšieho brata je zrkadlovka zatiaľ iba neznámy pojem. Do lesa chodí s ďalekohľadom, a zvieratá len pozoruje. Jakub má na rozdiel od neho už, na ich vek, veľmi dobré zábery. Preto stále premýšľa, ako by mohol fotky ešte zlepšiť. Má našetrené nejaké peniaze, ktoré si odkladá pri každej príležitosti. Teraz sa to rozhoduje využiť a na jeseň v roku 2008 si kupuje vytúženú zrkadlovku Canon EOS 450D. Na Vianoce dostane svoj prvý "veľký" objektív, je to Sigma 70-300/4-5.6 DG APO.

 

Po pás v problémoch...

Filip vidí v bratovi veľký vzor. Aj keď nie všetkému ešte rozumie, takmer všetko robí ako on. Vidí, že foťák poskytol bratovi obrovské možnosti. Preto netúži po ničom inom, ako mať tiež svoj vlastný digitálny fotoaparát. Jakub si zatiaľ užíva fotenie so zrkadlovku. Oproti kompaktu je to naozaj veľký rozdiel. Svojho mladšieho brata učí s foťákom narábať. Ten už nechce o ničom inom ako o vlastnom foťáku ani počuť. Premýšľa, ktorý by bol preňho najvhodnejší. Veľa sa pýta brata a necháva si od neho radiť. Nakoniec si vyberie Canon PowerShot SX1 IS. Je to už poriadna mašina. Ešte však potrebuje došetriť nejaké peniaze, aby si mohol foťák kúpiť. V zime roku 2009 preňho prichádza veľký deň. Konečne zozbieral dosť na foťák a s podporou rodičov si objednáva nový digitál. Je to pre oboch veľká motivácia. Do lesa chodia stále radšej. Cítia akúsi príležitosť sprostredkovať ľuďom v ich okolí neobyčajné zážitky, ktoré v prírode prežívajú. Ako chlapcom pribúdajú roky, začínajú premýšľať o brigáde. Predsa len, technika je drahá, a čím dlhšie fotia, tým lepšiu techniku by chceli. Niečo je na týchto bratoch obdivuhodné. Keď si stanovia cieľ, idú si za ním. Nie neberú ako možnosť. Idú stále vpred. A tak sa stane, že si Jakub kupuje v apríli 2009 objektív, ktorý by sa dal nazvať klenotom ich fototechniky. Canon EF 400/5.6 L USM. Hovorí sa, že je to jeden z najostrejších teleobjektívov od Canonu. Ešte len teraz okúsia čo je to skutočná technika.

Ak si doteraz mysleli, že ich fotenie wildlife baví, mýlili sa. Až teraz sa totiž ukazuje, ako veľmi sú do toho zažratí. Foteniu sa venujú doslova stále. V septembri 2009 si aj Filip kupuje zrkadlovku, Canon EOS 500D. Fotí s bratovou Sigmou 70-300. Počas nasledujúceho roku sa bratia snažia naučiť sa o prírode a zvyklostiach zvierat čo najviac. Študujú literatúru, ale najmä veľa pozorujú správanie zvierat. Strýko Lukáš ich podporuje a motivuje k stále lepším fotkám. Tak isto aj ich rodičia, starí rodičia, či súrodenci. Všetci títo, fotolovcom blízki ľudia, stoja pri nich. Bratia doslova cítia podporu, porozumenie, pomoc, ale najmä trpezlivosť rodiny. Fotením totiž niekedy dosť zaťažujú domácnosť a jej členov. Tí sú však ochotní mnoho tolerovať a napriek tomu, že fotolovci neraz prídu domov celí mokrí, od blata, premrznutí, hladní či unavení, doma ich bude vždy čakať okrem jedla, tepla a odpočinku hlavne láska a prijatie, ktoré pociťujú ako od rodičov, tak aj od sestier Moniky a Márie.

 

Koncom roka 2009 začína Jakub brigádovať a pomaly splácať rodičom za nakúpenú techniku. Brigáda mu pomôže lepšie spoznať hodnotu vecí a uvedomiť si, že najväčšiu radosť má z vecí, na ktoré si zarobil sám. Bratia si teraz začínajú šetriť do budúcna, ako by tušili, že by sa im to mohlo niekedy v budúcnosti hodiť. Ich pocit sa ukázal ako opodstatnený. V januári 2011 si Filip kupuje objektív Canon EF 300/4L IS USM, ktorý sa dá považovať za sklo na naozaj vysokej úrovni. Musí si naňho požičať nemalú sumu, ktorú však ihneď začína splácať z príjmov z brigády. Onedlho všetko splatí. Roboty sa nebojí a pracovať ho celkom baví, takže s tým nemá veľký problém. Vzťah bratov k zvieratám a prírode je natoľko silný, že túžia stále lepšie a lepšie zachytiť okamihy, ktoré často trvajú len zlomok sekundy. Preto si odkladajú, aby si mohli kupovať techniku potrebnú na zachytenie týchto okamihov. Svojmu koníčku, teda fotografovaniu, venujú, priamo či nepriamo, všetok voľný čas. V ich životoch bude nasledovať síce ešte mnoho sklamaní, ale o to viac ich teší úspech. "Nie je dôležité koľko krát spadneš, ale koľko krát sa postavíš.". O pravdivosti tohto výroku sa presviedčajú na vlastnej koži. V najbližších rokoch budú nasledovať ešte mnohé zmeny techniky. Tie už však nemajú až taký vplyv na vývin ich postoja k prírode, ako to bolo kedysi, keď boli mladší. Zisťujú, že je to len sčasti ovplyvnené technikou. Že život nie je iba o peniazoch a foťákoch či objektívoch, aj keď chcú stále väčší a lepší objektív. V mnohom ich ovplyvňujú aj kamaráti, ktorých za tu dobu spoznali. Špeciálne miesto má ich dlhoročný kamarát Rudo. Jeho vzťah k prírode je pre nich veľkou motiváciou. Sú pozitívne ovplyvnení jeho prístupom k ich koníčku.

Hoci sú v mnohom odlišní, v podstatnom sa obaja zhodujú. V náročných situáciách si pomáhajú a držia spolu. Prírodu si vážia a sú za ňu vďační. Túžia ju priblížiť a ukázať ľuďom aj v inom svetle. Toto by však nikdy nemohli bez pomoci a podpory ich rodiny, blízkych a kamarátov. Práve oni sú totiž v ťažkých obdobiach silnou motiváciou. Príroda pre nich znamená takmer všetko. Fotolovci.