Články

Výsledky vyhľadávania: Filip Mrocek

Rybárik riečny je jeden z najkrajších u nás žijúcich vtákov. V posledných rokoch sa nám ho podarilo bližšie spoznať, keď sme potichu čakali s fotoaparátom pri vode. Počas desiatok hodín pozorovania sme nahliadli do príprav na hniezdenie, videli sme ako šikovne dokáže loviť, ale naučili sme sa aj rozpoznať jeho pískanie a spozorovať ho vďaka tomu aj v nových lokalitách. V tomto článku sa chceme podeliť o zážitky aj fotky.


Vďaka svojmu nezameniteľnému vzhľadu patrí dudok chocholatý medzi exotické klenoty našich lesov. Žltohnedé, často až do oranžova sfarbené perie na hlave vytvára typický chochol, ktorého pierka sú zakončené čiernymi fliačkami. Krídla sú čiernobiele a v porovnaní s telom dudka sú pomerne veľké. Dudky lietajú často nízko nad zemou a typický je ťažkopádny, vlnovitý štýl letu...


Bol koniec zimy, sneh sa v nižších oblastiach už roztopil a odkryl tak polia, ktoré poskytovali potravu pre zver. Tak, ako každý víkend, sme sa aj v toto sobotné ráno rozhodli ísť s bratom fotiť. Vytipovali sme si miesto na kraji repkového poľa kadiaľ sa ráno zvykla vracať srnčia zver z pastvy. Podľa predpovede počasia sme mali mať dobrý vietor a jasnú oblohu - ideálne podmienky na fotenie.


V posledných rokoch sa medzi fotografmi prírody vedú vášnivé diskusie o hodnote fotiek zvierat chovaných v zajatí. Názory rozdeľujú fotografov na dva hlavné tábory. Na jednej strane stoja tí, čo pokladajú fotku divého zvieraťa za rovnako hodnotnú ako fotku zvieraťa ochočeného. Oproti nim stoja fotografi, pre ktorých sú okolnosti vzniku fotky podstatnejšie a nepozerajú sa len na výslednú fotografiu. Na ktorej strane stojíme my?


Veľa fotografov fotí s kratšími, zato svetelnejšími objektívmi. Príkladmi by mohli byť objektívy 300/4, 200/2,8 či 300/2.8. Na fotografovanie wildlife však tieto ohniská často nestačia. Mnohí z nás preto zvažujú kúpu telekonvertoru. Telekonvertor je jednoduchý optický člen, ktorý sa zvyčajne umiestňuje medzi telo a objektív.


... Kubko Mrocek je práve žiakom 6. triedy na základnej škole. Je celkom obyčajným chlapcom. Baví ho kresliť. Cíti však, že nie je úplne ako ostatní jeho kamaráti. Čas trávi rád aj sám, často premýšľa. S ostatnými si však veľmi dobre rozumie, dobre s nimi vychádza, je kamarátsky. Jeho brat, Filip, je o necelé dva roky mladší. Povahou sa od neho líši vo viacerých aspektoch. Na rozdiel od svojho staršieho brata, ktorý mu je takmer vo všetkom vzorom, je to malý nezbedník. Stále živý, neposedný. Títo mladí chlapci nemajú skoro nikdy nič na práci.


Už prešlo celkom dosť času od kedy sa mi tento neobyčajný objektív dostal do rúk, tak som si povedal, že by možno niekoho zaujímalo ako sa s ním fotí. Keď som zvažoval jeho kúpu a poterboval som o ňom nájsť čo najviac informácií bol som trochu sklamaný. Moc som toho nenašiel a ešte horšie to bolo s ukážkovými fotkami. Ale keďže cena bola naozaj výhodná (kupoval som ho z druhej ruky) tak som sa rozhodol, že to skúsim. Po asi roku a pol musím povedať, že napriek tomu, že sa nejedná o dokonalé sklo tak mi nejakým spôsobom prirástlo k srdcu.


S príchodom nového roku prichádza aj hodnotenie toho starého. Takže sme sa rozhodli trochu sa pozrieť spať a zhrnúť si, čo sa nám v minulom roku podarilo a čo naopak potrebuje zlepšnie. Môžme povedať, že sa nám podarilo nafotiť o niečo viac ako polovicu toho čo sme mali na rok 2012 naplánované a popri tom ešte niečo navyše, čo bolo snáď iba v snoch.


V prvej dekáde októbra začína zver malokarpatského lesa ožívať a je v pohybe. Začína totiž danielia ruja. Daniel škvrnitý (Dama dama) je cicavec, párnokopytník, ktorého možno pomerne ľahko v lese spoznať. Samcom rastú parohy, ktoré svojím tvarom pripomínajú tvar lopaty. Pomerne známym znakom sú aj biele bodky na jeho tele. Samozrejme, nie všetky jedince ich majú rovnako výrazné a viditeľné. Samičky daniela, danielky, a mladé danielčatá bývajú zvyčajne svetlejšie, sýtejšie a oranžovejšie ako samce. Dobre viditeľný je aj dosť dlhý "chvostík" v zadnej časti tela.


Kamzík je typickým zástupcom tatranskej krajiny. Pre svoju výnimočnosť je ľahko zapamätateľný. Žije vo vcelku nepriaznivom prostredí a pokiaľ nie je negatívne ovplyvnený človekom, darí sa mu tam veľmi dobre.