Rybárik riečny je jeden z najkrajších u nás žijúcich vtákov. V posledných rokoch sa nám ho podarilo bližšie spoznať, keď sme potichu čakali s fotoaparátom pri vode. Počas desiatok hodín pozorovania sme nahliadli do príprav na hniezdenie, videli sme ako šikovne dokáže loviť, ale naučili sme sa aj rozpoznať jeho pískanie a spozorovať ho vďaka tomu aj v nových lokalitách. V tomto článku sa chceme podeliť o zážitky aj fotky.

Vďaka svojmu nezameniteľnému vzhľadu patrí dudok chocholatý medzi exotické klenoty našich lesov. Žltohnedé, často až do oranžova sfarbené perie na hlave vytvára typický chochol, ktorého pierka sú zakončené čiernymi fliačkami. Krídla sú čiernobiele a v porovnaní s telom dudka sú pomerne veľké. Dudky lietajú často nízko nad zemou a typický je ťažkopádny, vlnovitý štýl letu...

Krakľa belasá (Coracias garrulus) je jeden z najfarebnejších vtákov, akého môžeme v našej prírode stretnúť. Nie je to však len sfarbenie, ktorým vyniká. Krakľa je vďaka svojim univerzálnym loveckým schopnostiam “stroj na potravu”, ktorý sa pomýli iba málokedy. Veľa ľudí o tomto zaujímavom vtákovi v živote nepočulo a keď im poviete slovo “krakľa”, budú sa prekvapene pozerať, o čom to hovoríte...

Október je mesiac, kedy sa život danielej zveri na niekoľko týždňov dramaticky zmení. Pre daniale totiž prichádza obdobie ruje. Samce začnú byť nervózne a sťahujú sa na tradičné rujoviská, kam za nimi prichádzajú danielky a celé divadlo sa začína...

Kamzík je typickým zástupcom tatranskej krajiny. Pre svoju výnimočnosť je ľahko zapamätateľný. Žije vo vcelku nepriaznivom prostredí a pokiaľ nie je negatívne ovplyvnený človekom, darí sa mu tam veľmi dobre.

Bažant poľovný je asi najznámejší zástupca čeľade bažantovitých. Napriek tomu, že ho takmer všetci poznáme, vieme o jeho živote len veľmi málo. Bažant sa prevažne živí lesnými plodmi, bobuľami, žerie aj obilie, kukuricu a občas aj hrozno. Samček je nápadne pestrofarebne sfarbený, aby svojím vzhľadom ľahko zapôsobil na samičky. Tie sú na rozdiel od samčekov veľmi nenápadné. Zatiaľ čo kohúta vidno už na veľkú vzdialenosť, neraz sa mi stalo, že som si sliepku, ktorá stála len pár metrov od krytu, v ktorom som sedel, všimol až po nemalej chvíli. Jej sfarbenie jej umožňuje byť "neviditeľnou". Stačí, ak sa prestane hýbať, a aj pozornému oku sa ľahko stratí.