Články

Už prešlo celkom dosť času od kedy sa mi tento neobyčajný objektív dostal do rúk, tak som si povedal, že by možno niekoho zaujímalo ako sa s ním fotí. Keď som zvažoval jeho kúpu a poterboval som o ňom nájsť čo najviac informácií bol som trochu sklamaný. Moc som toho nenašiel a ešte horšie to bolo s ukážkovými fotkami. Ale keďže cena bola naozaj výhodná (kupoval som ho z druhej ruky) tak som sa rozhodol, že to skúsim. Po asi roku a pol musím povedať, že napriek tomu, že sa nejedná o dokonalé sklo tak mi nejakým spôsobom prirástlo k srdcu.


S príchodom nového roku prichádza aj hodnotenie toho starého. Takže sme sa rozhodli trochu sa pozrieť spať a zhrnúť si, čo sa nám v minulom roku podarilo a čo naopak potrebuje zlepšnie. Môžme povedať, že sa nám podarilo nafotiť o niečo viac ako polovicu toho čo sme mali na rok 2012 naplánované a popri tom ešte niečo navyše, čo bolo snáď iba v snoch.


V prvej dekáde októbra začína zver malokarpatského lesa ožívať a je v pohybe. Začína totiž danielia ruja. Daniel škvrnitý (Dama dama) je cicavec, párnokopytník, ktorého možno pomerne ľahko v lese spoznať. Samcom rastú parohy, ktoré svojím tvarom pripomínajú tvar lopaty. Pomerne známym znakom sú aj biele bodky na jeho tele. Samozrejme, nie všetky jedince ich majú rovnako výrazné a viditeľné. Samičky daniela, danielky, a mladé danielčatá bývajú zvyčajne svetlejšie, sýtejšie a oranžovejšie ako samce. Dobre viditeľný je aj dosť dlhý "chvostík" v zadnej časti tela.


Keď som sa nedávno vydal pozrieť na nové miesta na fotenie, potešil ma nález krásneho zákutia, kam za potravou lietali okrem iného aj volavky biele. Tie zatiaľ môjmu objektívu unikali, tak som sa to rozhodol zmeniť. Ako obvykle, ani tieto fotky neboli zadarmo, ale chvíle v prítomnosti týchto elegantných vtákov kompenzujú všetku námahu.


Kamzík je typickým zástupcom tatranskej krajiny. Pre svoju výnimočnosť je ľahko zapamätateľný. Žije vo vcelku nepriaznivom prostredí a pokiaľ nie je negatívne ovplyvnený človekom, darí sa mu tam veľmi dobre.


Predchádzajúci víkend som strávil v našich najvyšších horách, pôvodný plán bol fotografovať podhorskú krajinu. Ale ako to už v živote chodí, skoro nikdy sa nedeje to, čo si naplánujeme. A to sa stalo aj mne. Namiesto fotenia horských potôčikov a krásnych výhľadov do dolín som fotil zavalitého zástupcu fauny - Medveďa hnedého. Náhodné stretnutie s mladým medveďom mi zdvihlo hladinu adrenalínu v krvi a fotenie sa mohlo začať.


Po úspešnom začiatku hniezdenia včelárikov som sa po nejakom čase rozhodol ísť ich skontrolovať. Včeláriky kŕmia mladé, takže sa im darí a niečo sa zadarilo aj mne :)


Po úspešnom fotení párenia včelárikov som si stanovil nový cieľ: nafotiť párenie rybárikov. Samozrejme stanoviť si cieľ je jednoduché. Horšie to je s jeho plnením... Lokalitu s rybárikom som mal, čas tiež, stačilo sa pustiť do fotenia. Výhoda je, že rybáriky hniezdia vo vínimočných prípadoch až 4 krát ročne. U nás sa v polovici júna púšťali do druhého hniezdenia...


Sysle nie je ľahké zbadať. Majú veľmi ostrý zrak a sfarbením splývajú s okolím. Keď jeden zbadá potenciálnu hrozbu tichým písknutím varuje ostatných a všetky v okamihu zmiznú v norách. Raz to ale jeden nestihol a ja som si ho všimol. Keď už som vedel kde hľadať, nebol až taký problém nájsť podzemné nory, v ktorých sa skrývajú a pustiť sa do fotenia.


Máj je lásky čas a platí to aj pre včaláriky. Tie sa po návrate z Afrických zimovísk snažia o zachovanie rodu. Hniezdia v kolmých pieskových alebo ílových stenách. Pred tým, ako na koniec vykopanej chodbičky v zemi samička nakladie vajíčka, sa často pári so samčekom. A práve tento moment som chcel zachytiť.