Autor: Jakub Mrocek , Kategória: Technika, Aktualizované: 04.09.2011 12:55
Keď som sa pred pár rokmi rozhodol vymeniť lacný zoom končiaci na 300mm za niečo o úroveň vyššie, ponúkalo sa mi viacero objektívov od rôznych výrobcov. Postupne som ich eliminoval na základe nevyhovujúcich vlastností, a v hre zostali iba tri objektívy od firmy Canon. Išlo o 2 objektívy s pevným ohniskom - 400/5.6L USM a 300/4L IS USM, a zoom 100-400/4.5-5.6L IS USM. Nakoniec som sa rozhodol pre 400/5.6. Keď po nejakom čase vyberal brat, zvolil 300/4. Obaja sme so svojim výberom spokojní. Pre a proti, ktoré najviac zavážili pri našom rozhodovaní skúsim v krátkosti popísať v tomto článku doplnenom o testovacie fotky.
O tom, že je téma výberu teleobjektívu strednej triedy stále aktuálna, svedčia mnohé diskusné fóra - domáce ,ale aj zahraničné. S klesajúcou cenou fototechniky sa táto stáva dostupnejšia stále širšej skupine ľudí. Rovnako fotenie zvierat je pre mnohých atraktívna záležitosť, dokonca v posledných rokoch zažíva boom. Tým majiteľov bielych trubiek s červeným pásikom na konci a s pár šošovkami vo vnútri stále pribúda. Mohlo by sa zdať, že to Canon svojim zákazníkom pekne komplikuje, keď ponúka tri veľmi podobné objektívy. Opak je však pravdou. Keby ponúkal iba jeden objektív, ľahko by sa mohlo stať, že nevýhody, ktoré by mal, by fotografa limitovali. Takto si stačí ujasniť čo vlastne chceme a výber je potom už veľmi jednoduchý. Keďže rozdiely medzi týmito objektívmi sú malé, stačí si len vybrať ten, ktorý vás svojimi schopnosťami najviac oslovil, pričom platí, že ani s jedným neurobíte chybu. Treba si tiež uvedomiť, že lepším fotkám viac pomôže stráviť čas v teréne, ako doma na internete hľadaním toho pravého objektívu.
Na úvod uvádzam tabuľku, v ktorej sa nachádzajú základné parametre všetkých troch objektívov.
Objektív | Svetelnosť | Počet lamiel clony | Ostr. motor | Min. zaostr. vzd. | Max zväčšenie | Dĺžka | Priemer | Hmotnosť | Orientačná cena |
100-400mm | 4.5-5.6 | 8 | ring USM | 180 cm | 0.2x | 189 mm | 92 mm | 1380 g | 1400 € |
400mm | 5.6 | 8 | ring USM | 350 cm | 0.12x | 257 mm | 90 mm | 1250 g | 1300 € |
300mm | 4.0 | 8 | ring USM | 150 cm | 0.24x | 221 mm | 90 mm | 1190 g | 1400 € |
Všetky tri objektívy majú viacero spoločných vlastností. Ide o objektívy s „L“ v názve. To značí, že ide o najvyššiu radu od Canonu. Konštrukcia je na prvý pohmat veľmi kvalitná, a ako je pre dlhé Canon objektívy typické, sú pokryté bielym lakom. Ak by som mal porovnať túto povrchovú úpravu s povrchom objektívov iných výrobcov (Sigma, Tamron), tak by z tohto pomyselného súboja vyšiel víťazne Canon. Podstatnejšie ako povrch, je ale to čo skrývajú objektívy v sebe. „Najviac“ toho nájdete v zoome 100-400, ktorý pozostáva zo 17 optických členov, zatiaľ čo 300/4 ich má 15 a 400/5.6 len 7. Ostrosť fotiek, ktoré produkujú vďaka špeciálnej povrchovej úprave šošoviek, a dôrazu na presnosť pri ich výrobe, je na veľmi vysokej úrovni, a pokiaľ sú dodržané všetky zásady fotenia s dlhým ohniskom, budete na odfotenom zvierati vidieť všetky detaily. Ďalšia vec, ktorá všetky tri objektívy spája je ostriaci motor ring USM. Ten okrem toho, že ostrí rýchlo, presne a potichu, dovoľuje fotografovi kedykoľvek zasiahnuť do procesu ostrenia a ručne zaostriť bez nutnosti posúvania prepínača ostrenia do polohy „MF“.
Zľava doprava: Canon 300/4+TC Canon 1.4x+EOS 450D, Canon 100-400/4.5-5.6 @ 400mm, Canon EF 100-400/4.5-5.6L IS USM @ 100mm + Canon 600D +BG, Canon EF 400/5.6L USM. Foto © Matúš Lošonský
Ako prvý si predstavíme objektív Canon EF 100-400/4.5-5.6L IS USM. Ten je ako jediný z trojice schopný zoomovať. Čo môže byť neoceniteľná výhoda v prípade že niečo príde príliš blízko, alebo pri fotografovaní skupinky zvierat. V prípade potreby stačí trochu skrátiť ohniskovú vzdialenosť, a do záberu sa zmestí všetko čo tam chceme mať. Túto možnosť pevné ohnisko neposkytuje. Preto by sa dal označiť za najuniverzálnejší, a svoje uplatnenie nájde aj mimo wildlife fotografie. Je vhodný aj do interiéru, na šport, krajiny a cestovateľskú fotografiu, či na portréty.
Keď som ho po prvý raz chytil do ruky, chvíľu mi trvalo kým som zistil ako sa s ním zoomoje. Zmena ohniskovej vzdialenosti neprebieha otáčaním prstenca, tak ako sme zvyknutí u iných objektívov. Na 100-400 sa zoomuje vyťahovaním prednej časti objektívu. Tento typ konštrukcie vraj spôsobuje zvýšenú kazovosť, najmä v extrémnych podmienkach. Mne sa však zdal objektív robustný, určite sa nemusíte báť, že sa bežným používaním rýchlo zničí. Jedna nevýhoda vyplývajúca z netradičného systému zoomovania tu však je, a to zvýšený výskyt nečistôt na snímači. Keď som s ním fotil, cítil som ako mi pri zoomovaní fúka na oko cez hľadáčik. Rovnako, alebo ešte viac musí fúkať aj na čip. Takto sa môžu ľahko dostať malé nečistoty na snímač a potom je nutné ich prácne retušovať, alebo snímač častejšie čistiť. Nespornou výhodou je optický stabilizátor (IS). Jeho účinnosťou som bol nadšený. Podarilo sa mi urobiť ostré fotky z voľnej ruky na najdlhšom ohnisku s časmi okolo 1/160s, pri ktorých je bez stabilizátora na 400mm ostrý výsledok skôr náhodou ako pravidlom. Určite je to vec ktorú sa oplatí zohľadniť pri výbere. Je pravda, že statív umožňuje robiť ostré fotky aj pri podstatne dlhších časoch, ale nie vždy sa dá použiť. Napríklad pri plazení, keď je každý gram navyše po pár sto metroch cítiť, ale hlavne je príliš nápadný. Na takéto situácie je stabilizátor ideálny. Medzi fotografmi prevláda názor, že pevné ohnisko kreslí lepšie ako zoomovacie objektívy. Na základe testov a porovnávacích fotiek to síce môžem potvrdiť, ale rozdiel nie je nijako výrazný, a preto by som to nebral ako dôvod prečo ho nekúpiť. Ak túžite po ostatných vlastnostiach, ktoré ponúka, a ostatné objektívy nimi nedisponujú, je tento malý rozdiel v kvalite výstupu oproti pevnému ohnisku zanedbateľný.
Pevná štyristovka od Canonu, je objektív, ktorý snáď ani netreba predstavovať. Obrovské množstvo najmä zanietených amatérskych wildlife fotografov ho používa, a dosahujú skvelé výsledky. Na svoju cenu ponúka rozprávkovú kresbu a veľmi dobrý prenos kontrastu. Aj keď sa vyrába už takmer 20 rokov, je stále často používaný. S týmto objektívom fotím už niekoľko rokov, a za ten čas som si zvykol, že ak je fotka správne zaostrená a foťák sa počas expozície nepohol, je fotka perfektne ostrá a zviera na nej je vykreslené do najmenších detailov. Ale keďže ideálny objektív neexistuje, aj 400/5.6 má menšie nevýhody. Prvou je absencia stabilizátora, ktorý by sa občas hodil, aj keď vo väčšine prípadov sa dá použiť statív. Druhou nevýhodou je minimálna vzdialenosť, na ktorú vie objektív zaostriť. Jej hodnota je 3,5m. To je limitujúce pri malých spevavcoch. Už viac krát sa mi stalo že som videl v hľadáčiku pózujúceho vtáčika, ale foťák nie a nie zaostriť, bol skrátka príliš blízko. Tomuto sa dá predchádzať umiestnením odsadávacej vetvičky na správne miesto pri plánovaní fotenia. Tento objektív má z trojice asi najviac nevýhod, cez ktoré keď sa prenesiete dostanete najlepšiu kresbu, ale ako už bolo spomínané, rozdiel nie je veľký.
Bielu povrchovú úpravu Canonu EF 400/5.6L USM (ale aj ostatných) nie je problém zamaskovať, aby sme si nevyplašili fotografované zvieratá.
Poslednou alternatívou od Canonu v tejto cenovej triede je pevná tristovka. Má hneď niekoľko výhod. Ako prvú spomeniem svetelnosť 4, ktorá výrazne pomôže pri nedostatku svetla. Či už v tmavom lese, alebo za šera. Ďalšia výhoda z toho vyplývajúca je rýchlosť ostrenia. Nikdy som to nemeral, ale subjektívne sa mi zdá že 300/4 ostrí najrýchlejšie z uvedených objektívov. Keď k tomu pridáte účinný stabilizátor obrazu dostanete rýchly a pohotový objektív vhodný na fotenie rýchlych akcií. Nevýhodou je kratšia ohnisková vzdialenosť. Na fotenie niektorých plachých druhov v prírode je často málo aj 400mm, o 300mm ani nehovoriac. Preto je toto ohnisko vhodné skôr na fotenie v oblastiach, kde sú zvieratá na prítomnosť ľudí zvyknuté, a pri fotení sa menej boja. Pevnú tristovku ale môžete doplniť telekonvertorom, ktorý ohniskovú vzdialenosť predĺži na 420mm, pričom treba rátať so stratou svetelnosti, takže dostanete 420/5,6 so stabilizátorom, ale trochu horšou kresbou ako má pevná 400/5.6. Opäť, ten rozdiel v kresbe nie je nijako dramatický.
Napriek tomu, že Canon EF 300/4L IS USM disponuje výkonným stabilizátorom obrazu, je vhodné pri zhoršených svetelných podmienkach používať statív.
Hovorí sa, že lepšie raz vidieť ako sto krát počuť. Takže namiesto ďalšieho teoretizovania sa posunieme k testovacím fotkám. Tak ako to už v živote chodí, skoro nič nejde podľa plánu. Toto pravidlo sa potvrdilo aj pri testovaní všetkých troch objektívov. Žiaľ, kým sme stihli nafotiť testovacie fotky so 100-400 a 400 zapadlo slnko, takže na testovanie 300 už bolo málo svetla. Preto tu nenájdete tú istú scénu nafotenú všetkými 3 objektívmi naraz, ale sú tu 2 scény nafotené v jednom prípade 300 a 400 a v druhom 100-400 a 400. Na základe týchto fotiek si môžete sami vytvoriť názor o tom akú kresbu jednotlivé objektívy ponúkajú.
Na prvej testovacej fotke môžete vidieť výsledky pevnej aj zoomovacej štyristovky. Fotky boli odfotené z toho istého miesta za veľmi podobných svetelných podmienok. Ostril som manuálne, s 10 násobným zväčšením na Liveview a spravil som 3 fotky s každým nastavním. Zo série bola vybratá najostrejšia fotka a následne bola prevedená z RAW do JPG bez úprav alebo doostrovania.
Canon EF 400/5.6L USM (vľavo) vs. Canon 100-400/4.5-5.6L IS USM
Druhá testovacia fotka nám ukazuje rozdiel medzi pevnou 300 a 400. Bol použitý ten istý spôsob testovania ako pri prvej testovacej scéne, s tým rozdielom že fotky neboli odfotené z tej istej vzdialenosti. Pri fotkách s 300/4 bol foťák bližšie k fotografovanej bankovke, aby bol kompenzovaný rozdiel v ohniskách.
Canon 300/4 (vľavo) vs Canon 400/5.6 (vpravo)
Nakoniec ešte porovnanie pevnej štyristovky a pevnej tristovky s telekonvertorom.
Canon 300/4 + TC Kenko 1.4x(vľavo) vs Canon 400/5.6 (vpravo)
Podľa výrobcu, by mali fotoaparáty Canon (okrem rady 1D) ostriť kým je minimálna clona 5.6. Keď je objektív menej svetelný, AF prestáva fungovať. Z toho vyplýva, že 300/4 by mal ako jediný objektív z našej trojice spolupracovať s telekonvertorom pri zachovaní AF. Keď som však nasadil medzi moju 450D a 400/5.6 TC Kenko 1.4x a zmačkol spúšť, fotoaparát zaostril. A to aj bez prelepovania kontaktov, aby fotoaparát o konvertore nevedel. Rovnako sa správali aj zostavy 450D+TC1.4x+100-400 a 450D+TC1.4x+TC1.4x+300/4. Obe ostrili aj pri svetelnosti 8. Nie je mi úplne jasné prečo ostrenie fungovalo, ale keď som to skúšal s iným kusom 400/5.6 tak sa už ostrenie nechytalo. Foťák iba preostroval dopredu a dozadu. Takže to vyzerá tak, že nie všetky kombinácie tiel, konvertorov a objektívov fungujú rovnako, a zachovanie funkcie automatického zaostrovania je skôr dielom náhody, preto sa na funkčné AF nedá spoľahnúť.
Aby som to zhrnul, pri výbere sa treba zamerať na vlastnosti ktoré od svojho budúceho objektívu očakávate. Pokiaľ fotografujete vo väčšine prípadov z ruky, asi si nekúpite 400/5.6 bez stabilizátora a podobne. Preto rozhodujúcim sa radím, spíšte si na papier to, čo je pre vás najdôležitejšie, a podľa toho vyberte. A nezabudnite, nie je všetko o technike, ale je to hlavne o fotografovi. Takže radšej namiesto sedenia doma a filozofovania, chyťte fotobatoh a vyrazte von :)
Veľká vďaka za požičanie objektívov patrí Maťovi Heskovi: www.heskophoto.xf.cz a Matúšovi Lošonskému: galéria na ephoto.sk
Článok má 1 komentár
Pridať sa do diskusie