Články

Rybárik riečny (Alcedo atthis) je jeden z najkrajších u nás žijúcich vtákov. Tento rok sa nám podarilo trochu nahliadnuť do príprav na hniezdenie. Ešte z minulého roku sme poznali obľúbené miesta, kam si sadali pri love alebo odpočinku. Tieto poznatky a skúsenosti sme zužitkovali a aj keď podmienky neboli ideálne na fotenie a terén bol náročný, túžba byť v ich blízkosti nám pomohla prekonať všetko nepohodlie a útrapy spojené s fotením. Odmenou nám boli krásne chvíle strávené ich pozorovaním a samozrejme fotografovaním. Formou krátkeho článku sa chceme podeliť o zážitky a fotky.


Koncom leta 2011 nás napadlo, že by sa v zime dalo fotiť sýkorky na krmítku. Táto myšlienka a dostatok času sa stali motorom nového fotoprojektu. Mali sme vytipovanú jednu lokalitu, a tak sme hneď vyrazili na prieskum. Netrvalo dlho, a našli sme vhodné miesto. Pred nami však stálo ešte veľa roboty. Nové miesto bolo treba upraviť tak, aby zodpovedalo našim predstavám. Taktiež bolo potrebné postaviť kryt, aby sa vtáčky nebáli. Základom sa stali štyri nosníky, zakopané asi 25 centimetrov v zemi. Na ne sme potom pomocou šróbov, klincov a špagátu pripevňovali ďalšie palice...


Začiatok roku som strávil v nemocnici. Nie je to ideálny štart do nového roku, ale aspoň som mal čas si premyslieť čo a ako v najbližšej dobe fotiť. Jedna z vecí ktorá ma lákala bolo fotenie dravcov na vnadisku. Takému foteniu predchádza množstvo príprav. Treba vybrať miesto, postaviť kryt, naučiť dravce tam chodiť a nakoniec vyčkať nejakú tu fotku. Rany po operácii sa mi hojili celkom dobre, tak sme neváhali a vyrazili stavať kryt na vytipované miesto. Neskôr nasledovalo nosenie mäsitých zvyškov na prilákanie dravcov.


Asi polovicu letných prázdnin sme strávili na dedine neďaleko Púchova. Pravidelne sme chodili fotiť na okolité lúky, najmä srnčiu zver. Raz sme si sadli na kraj neveľkej lúčky. Po nejakom čase sme zbadali líšku, ako sedí oproti nám, na druhej strane lúky. Dlho nič nerobila, iba si tam spokojne sedela. Potom vyšla aj druhá líška. Pokúšali sa nájsť si nejakú potravu na lúke a pri tom sa jedna dostala asi na 25m k nám. Boli sme veľmi radi že sme stretli tieto prefíkané lesné stvorenia. Predpokladali sme že by líščatá mohli chodiť na to miesto pravidelne. Bolo nám jasné kam pôjdeme na druhý deň. Večer sme si sadli na to isté miesto, a čakali či sa líšky znovu ukážu. Našťastie nás nesklamali a dokonca sa odvážili prísť ešte bližšie.


Od začiatku letných prázdnin sme boli na dedine pri Púchove, kde má naša stará mama dom. Tam sme spoznávali okolie a tešili sa na blížiacu sa srnčiu ruju. Keďže je to vyššie položená oblasť, ako okoloie Bratislavy, kde fotíme väčšinou, aj srnčia ruja tu prebieha neskôr. Koncom júla sme videli prvý rujný pár,a už to vyzeralo tak že srnčia ruja vypukne naplno...


Keď som sa pred pár rokmi rozhodol vymeniť lacný zoom končiaci na 300mm za niečo o úroveň vyššie, ponúkalo sa mi viacero objektívov od rôznych výrobcov. Postupne som ich eliminoval na základe nevyhovujúcich vlastností, a v hre zostali iba tri objektívy od firmy Canon. Išlo o 2 objektívy s pevným ohniskom - 400/5.6L USM a 300/4L IS USM, a zoom 100-400/4.5-5.6L IS USM. Nakoniec som sa rozhodol pre 400/5.6. Keď po nejakom čase vyberal brat, zvolil 300/4. Obaja sme so svojim výberom spokojní. Pre a proti, ktoré najviac zavážili pri našom rozhodovaní skúsim v krátkosti popísať v tomto článku doplnenom o testovacie fotky.