Články

V prvej dekáde októbra začína zver malokarpatského lesa ožívať a je v pohybe. Začína totiž danielia ruja. Daniel škvrnitý (Dama dama) je cicavec, párnokopytník, ktorého možno pomerne ľahko v lese spoznať. Samcom rastú parohy, ktoré svojím tvarom pripomínajú tvar lopaty. Pomerne známym znakom sú aj biele bodky na jeho tele. Samozrejme, nie všetky jedince ich majú rovnako výrazné a viditeľné. Samičky daniela, danielky, a mladé danielčatá bývajú zvyčajne svetlejšie, sýtejšie a oranžovejšie ako samce. Dobre viditeľný je aj dosť dlhý "chvostík" v zadnej časti tela.


Keď som sa nedávno vydal pozrieť na nové miesta na fotenie, potešil ma nález krásneho zákutia, kam za potravou lietali okrem iného aj volavky biele. Tie zatiaľ môjmu objektívu unikali, tak som sa to rozhodol zmeniť. Ako obvykle, ani tieto fotky neboli zadarmo, ale chvíle v prítomnosti týchto elegantných vtákov kompenzujú všetku námahu.


Kamzík je typickým zástupcom tatranskej krajiny. Pre svoju výnimočnosť je ľahko zapamätateľný. Žije vo vcelku nepriaznivom prostredí a pokiaľ nie je negatívne ovplyvnený človekom, darí sa mu tam veľmi dobre.


Predchádzajúci víkend som strávil v našich najvyšších horách, pôvodný plán bol fotografovať podhorskú krajinu. Ale ako to už v živote chodí, skoro nikdy sa nedeje to, čo si naplánujeme. A to sa stalo aj mne. Namiesto fotenia horských potôčikov a krásnych výhľadov do dolín som fotil zavalitého zástupcu fauny - Medveďa hnedého. Náhodné stretnutie s mladým medveďom mi zdvihlo hladinu adrenalínu v krvi a fotenie sa mohlo začať.


Po úspešnom začiatku hniezdenia včelárikov som sa po nejakom čase rozhodol ísť ich skontrolovať. Včeláriky kŕmia mladé, takže sa im darí a niečo sa zadarilo aj mne :)


Po úspešnom fotení párenia včelárikov som si stanovil nový cieľ: nafotiť párenie rybárikov. Samozrejme stanoviť si cieľ je jednoduché. Horšie to je s jeho plnením... Lokalitu s rybárikom som mal, čas tiež, stačilo sa pustiť do fotenia. Výhoda je, že rybáriky hniezdia vo vínimočných prípadoch až 4 krát ročne. U nás sa v polovici júna púšťali do druhého hniezdenia...


Sysle nie je ľahké zbadať. Majú veľmi ostrý zrak a sfarbením splývajú s okolím. Keď jeden zbadá potenciálnu hrozbu tichým písknutím varuje ostatných a všetky v okamihu zmiznú v norách. Raz to ale jeden nestihol a ja som si ho všimol. Keď už som vedel kde hľadať, nebol až taký problém nájsť podzemné nory, v ktorých sa skrývajú a pustiť sa do fotenia.


Máj je lásky čas a platí to aj pre včaláriky. Tie sa po návrate z Afrických zimovísk snažia o zachovanie rodu. Hniezdia v kolmých pieskových alebo ílových stenách. Pred tým, ako na koniec vykopanej chodbičky v zemi samička nakladie vajíčka, sa často pári so samčekom. A práve tento moment som chcel zachytiť.


O lokalite kde sa vyskytujú Kulíky riečne som vedel už z minulých rokov, tak som sa tam pár krát zastavil a kulíky ma nesklamali. Pri hľadaní potravy sa nenechali rušiť, ale zatiaľ čo im voda nerobila žiaden problém mne už trochu áno. Takmer pri každej návšteve lokality som sa namočil. Či už pri snahe mať na zábere lepšie pozadie, alebo dostať sa na atraktívnejšie miesto. A aj keď bolo počasie už relatívne teplé, po nejakej tej hodinke strávenej v mokrom oblečení alebo priamo vo vode si ku mne zima cestu našla. Všetko som ale nakoniec prežil viac-menej zdravý...


Bažant poľovný je asi najznámejší zástupca čeľade bažantovitých. Napriek tomu, že ho takmer všetci poznáme, vieme o jeho živote len veľmi málo. Bažant sa prevažne živí lesnými plodmi, bobuľami, žerie aj obilie, kukuricu a občas aj hrozno. Samček je nápadne pestrofarebne sfarbený, aby svojím vzhľadom ľahko zapôsobil na samičky. Tie sú na rozdiel od samčekov veľmi nenápadné. Zatiaľ čo kohúta vidno už na veľkú vzdialenosť, neraz sa mi stalo, že som si sliepku, ktorá stála len pár metrov od krytu, v ktorom som sedel, všimol až po nemalej chvíli. Jej sfarbenie jej umožňuje byť "neviditeľnou". Stačí, ak sa prestane hýbať, a aj pozornému oku sa ľahko stratí.