Krakľa belasá - miznúca nebezpečná kráska

Krakľa belasá (Coracias garrulus) je jeden z najfarebnejších vtákov, akého môžeme v našej prírode stretnúť. Nie je to však len sfarbenie, ktorým vyniká. Krakľa je vďaka svojim univerzálnym loveckým schopnostiam “stroj na potravu”, ktorý sa pomýli iba málokedy. Veľa ľudí o tomto zaujímavom vtákovi v živote nepočulo a keď im poviete slovo “krakľa”, budú sa prekvapene pozerať, o čom to hovoríte. My sme mali možnosť krakle pozorovať v Maďarsku počas ich hniezdenia a radi by sme vám trochu predstavili tento neobyčajný druh.

Perie vo všetkých odtieňoch modrej

Krakľa patrí do rovnakej čeľade (krakľovité) ako rybárik riečny (alcedo atthis), či včelárik zlatý (merops apiaster). Všetky tri operence sa vyznačujú nápadnou a neobyčajnou farebnosťou. Krakľa má telo a krídla azúrovo modré a keď na ňu zasvieti slnko, ukážu sa všetky odtiene, ktoré urýva vo svojom perí . Krakľa lieta dosť rýchlo a keď sa na chvíľu mihne v korune stromov, vyzerá ako modrý blesk. Chrbát ma sfarbený dohneda. Vďaka nápadnému vzhľadu je takmer nemožné pomýliť si ju s akýmkoľvek iným u nás žijúcim druhom.

Krakľa belasá (Coracias garrulus) v plnej kráse.

Krakľa belasá (Coracias garrulus) v plnej kráse.

Všestranný lovec

Vidieť krakľu pri love je úžasný zážitok. Na chvíľu sa vznesie do vzduchu, kde loví hmyz ako včelárik, a takmer hneď sa vracia s nejakým úlovkom v zobáku. Za krátko už opäť letí nízko nad zemou, odrazu prudko klesne do trávy kde uloví jaštericu či hlodavca. Nezľakne sa však ani užovky. Keď ju nájde plaziť sa na kraji mokrade, mocne ju zovrie v zobáku, sadne si na tvrdú podložku a silnými údermi hlavy koristi o podložku ju usmrtí. Krakľa uloví takmer všetko. Aj napriek rozmanitosti potravy však loví krakľa takmer so 100% úspešnosťou. Svoju loveckú stratégiu vždy prispôsobí aktuálnej situácii a korisť preto nemá prakticky žiadnu šancu. Aspoň majú jej mláďatá vyváženú a pestrú stravu.

Krakľa prináša úlovenú užovku mláďatám do hniezdnej dutiny.

Krakľa prináša úlovenú užovku mláďatám do hniezdnej dutiny.

Civilizácia jej neprospieva

Krakľa bola u nás kedysi bežným hniezdičom najmä na južnom Slovensku. Z roku na rok však jej stavy klesali a dnes je jej pozorovanie na našom území obrovská vzácnosť. Napriek svojim obdivuhodným schopnostiam sa krakľa nedokáže popasovať s jedným problémom - negatívnym vplyvom človeka na prostredie, v ktorom žije. Na prežitie a úspešné hniezdenie jej stačí stará dutina v strome (napríklad po ďatľovi, alebo žlne) a dostatok potravy v okolí. A práve o potravu ju svojou činnosťou pripravujeme. Tam, kde boli kedysi pasienky, všade v okolí poletoval hmyz a pobehovala ostatná potrava. Dnes na tých istých miestach nájdeme rozsiahle poľnohospodárske monokultúry tak dokonale ošetrené pesticídmi, že pre krakľu neostáva dostatok potravy. Naše územie opúšta najmä preto, že tu nedokáže uživiť seba a svoje mláďatá. V dôsledku ľudskej činnosti sa z našej krajiny tiež vytrácajú staré stromy s dutinami, v ktorých by mohla hniezdiť.

Stavy kraklí u nás klesajú pre nedostatok hniezdnych možností a zlým podmienkam na lov potravy.

Stavy kraklí u nás klesajú pre nedostatok hniezdnych možností a zlým podmienkam na lov potravy.

Tretím faktorom, ktorý negatívne vplýva na početnosť kraklí, je ich lov počas migrácie. Tým trpí nie len krakľa, ale prakticky všetky sťahovavé vtáky, ktoré trávia zimné mesiace v Afrike. Na dlhej ceste ich čakajú namierené zbrane, či rôzne pasce “vášnivých lovcov”. Napríklad na Malte je lov vtákov na ťahu tradíciou a nedarí sa ho zastaviť napriek veľkému tlaku ochranárskych organizácií z celej Európy. Podobnými zvrhlosťami sú ale známe aj ďalšie krajiny. Ročne tak zahynú tisíce kraklí, včelárikov, ale aj kaní, či sokolov. Vyzerá to akoby sa človek za každú cenu snažil zničiť krásy, ktoré mu príroda ponúka. Vyhliadky kraklí do budúcnosti preto nevyzerajú dobre a tak možno budeme svojim deťom už len hovoriť, že u nás kedysi žil tak úžasný a krásny vták akým je práve krakľa…

Krakľa belasá

Krakľe sú legálne aj nelagálne lovené na viacerých miestach ich migračnej trasy. Snaha o ich ochranu a zvyšovanie stavov v našich končinách je tak často zmarená.