Jesenný les

 

diviak lesny sus scrofa

Diviak lesný (Sus scrofa) , Autor: Filip Mrocek, EOS 50D+EF 300/4.0, 1/40s, F4.0, ISO 1000

V prvej dekáde októbra začína zver malokarpatského lesa ožívať a je v pohybe. Začína totiž danielia ruja. Daniel škvrnitý (Dama dama) je cicavec, párnokopytník, ktorého možno pomerne ľahko v lese spoznať. Samcom rastú parohy, ktoré svojím tvarom pripomínajú tvar lopaty. Pomerne známym znakom sú aj biele bodky na jeho tele. Samozrejme, nie všetky jedince ich majú rovnako výrazné a viditeľné. Samičky daniela, danielky, a mladé danielčatá bývajú zvyčajne svetlejšie, sýtejšie a oranžovejšie ako samce. Dobre viditeľný je aj dosť dlhý "chvostík" v zadnej časti tela.

Daniel sa v ruji ozýva chrapľavým "aou aou auu ouu". Toto tzv. rochanie je však hrubšie, chrapľavejšie a kratšie ako ručanie jeleňa. Samec daniela má v ruji svoje teritórium, na ktorom sa viac-menej drží celú ruju. Z tohto "svojho" kúsku lesa rochá a láka samičky. Takto sa pri ňom môže zhromaždiť pokojne aj dvadsať členná skupinka "holej" (rujných samičiek). Tieto rujoviská si daniel zvykne vytvárať na miestach s dobrým rozhľadom, prípadne si hľadá nejaké mladiny alebo húštiny. Aj tento rok sa nám podarilo nájsť takéto miesta, avšak išlo práve o rujovisko v húštine, takže po fotografickej stránke nebolo ideálne.

Keď som asi v polovici októbra po dlhšej dobe navštívil domovinu lesných zvierat, už zrána som potme počul zvláštne zvuky. Ako som sa na bicykli so zatajeným dychom blížil, prekvapil som na lesnej ceste hrajúcu sa skupinku asi desiatich diviačkov, ktoré mi vytvorili koridor, aby som mohol prejsť a pokračovali vo svojich hrách. Zatiaľ som podivný zvuk nemohol identifikovať. Keď som však prešiel za kopček a následne cesta mierne zmenila svoj smer, dokázal som už veľmi jasne a zreteľne rozoznať, že ide o rujného daniela. Naraz som sa ocitol, odhadujúc podľa rochania, asi na 70 metrov. Bola ešte tma a ledva som bez baterky videl na päť metrov. Všade bolo ticho a kľud. Tento neskutočný pokoj bol však prerušovaný danielím rochaním, ktoré sa nieslo lesom aj do najviac zašitých a schovaných zákutí.

Potichu a stále bez dychu odkladám bicykel, vyzliekam spotené tričko a kraťase, a keďže bola ráno zima, rýchlo si obliekam suché maskáče a sveter. Pomaličky z nohy na nohu prichádzam na vopred pripravené miesto, pričom stále počúvam hlboké "aou aou". Keď sa rozvidnelo, rozhodol som sa skúsiť ku stále rochajúcemu danielovi priblížiť. Topánky dolu a v ponožkách som sa už s dobrým vetrom blížil k lopatáčovi. Podľa zvuku som mohol byť na takých 50 metrov, keď sa zrazu z lesa predo mnou zdvihlo asi 15 kusov holej a miernym poklusom si to namierili smerom ku mne. Pomaly som klesol k zemi a v nemom úžase som pozoroval ladný pohyb klusajúcej zveri, ktorá prešla na necelých dvadsať metrov okolo mňa. Na fotenie som ani nepomyslel. Skupinku nasledovali dve danielky a sprievod uzatváral autor ranného koncertu. Títo traja prešli na desať metrov poza spadnutý strom a húštinku. Čupel som tam ako zarezaný a vedel som, že sa nesmiem čo i len trošku pohnúť, lebo inak bude po celom predstavení. Keď daniele prešli, vrátil som sa k rannému stanovisku a čakal som ďalej. Daniela som už v to ráno nepočul. No po asi 10 minútach som už z diaľky počul "kšš kš kš". Muflóny sa rozhodli svoju trasu lesom viesť priamo ku mne a ich cupitanie po jesenných listoch bolo počuť už z diaľky. Z toho dňa som si odnášal krásne zážitky. Mať možnosť byť takto blízko pri rochajúcom danielovi by som prial každému.

daniel skvrnity dama dama

Daniel škvrnitý (Dama dama) , Autor:Jakub Mrocek, EOS 5D+EF 400/5.6, 1/8s, F5.6, ISO 1600

Pokračovanie nášho dobrodružstva na seba nenechalo dlho čakať. Keď som Kubíkovi oznámil, že už rochajú, nevedeli sme sa dočkať, kedy sa naskytne príležitosť vyraziť do lesa. Táto prišla už po pár dňoch, kedy Kubík začínal školu až o desiatej. Neváhal ani minútu a ráno sa už driapal na bicykli do strmého kopca, aby aspoň počul daniela. Z jeho rozprávania viem, že to bola paráda. Keď ho ráno započul, vedel presne, čo má robiť. Pomaličky z nohy na nohu sa približoval k danielovi. Cestou narazil na "mlaďocha", ktorého sa mu podarilo odfotiť. Ako sa blížil k rujovisku, všimol si, že sa začína točiť vietor. A tak radšej zvolil ústup, aby zver zbytočne nepoplašil. Fotka by totiž nikdy nemala byť dôležitejšia ako kľud a nerušený priebeh ruje. Vrátil sa preto naspäť a počúval koncert z diaľky.

Muflón lesný (Ovis musimon) , Autor:Filip Mrocek, EOS 50D+EF 300/4.0, 1/40s, F4.0, ISO 1000

Netrvalo dlho a vydali sme sa do lesa spolu, pričom situácia sa opakovala. Daniel rochal ako zmyslov zbavený, lákal samičky. Podarilo sa nám dostať na niekoľko desiatok metrov a celý dej sme mohli pozorovať z bezpečnej vzdialenosti a zároveň nám neunikol ani jeden detail. Ruja sa však odohrávala, nanešťastie, v húšťave, takže na fotenie bola tma a príliš hustý porast.

Dlhé hodiny čakania na daniele nám spríjemňovali neustále okolo lietajúce brhlíky. Brhlík lesný (Sitta europaea) je stredne malý spevavec s mohutným zobákom. Bruško má nápadne oranžové a chrbát sivomodrý. Postavou aj sfarbením jemne pripomína Rybárika riečneho. Brhlík má však cez oko čierny pásik. Brhlík je známy tým, že dokáže loziť po stromoch dolu hlavou a výnimkou nie sú ani rôzne nepredstaviteľné krkolomné polohy. Neraz sme mali možnosť pozorovať, ako sa dva samčeky pochytili, bili sa vo vzduchu a snažili sa odstrašiť súpera hlasitým pískaním. Samčeky totiž bývajú teritoriálne a o každý kúsok potravy sú ochotné sa biť.

brhlik lesny

Brhlík lesný(Sitta europaea) , Autor:Filip Mrocek, EOS 50D+EF 300/4.0, 1/125s, F4.0, ISO 1000

Daľším obyvateľom jesenného lesa je Diviak lesný (Sus scrofa). Diviaky žijú v skupinkách, čriedach. Chodia kade-tade, motajú sa po lese a hľadajú potravu. Preto, ak máme šťastie, môžu zavítať aj k nám. A my sme štastie mali :)

diviak lesny sus scrofa

Diviak lesný (Sus scrofa) , Autor:Jakub Mrocek, EOS 5D+EF 400/5.6, 1/13s, F5.6, ISO 1600

Často sme ich videli len tak prebehnúť, ale niekedy trošku spomalili a zapózovali. Diviaky sme vídavali aj po tme, a bol teda veľký problém s ich fotením. Preto akákoľvek použiteľná fotka diviaka nie v úplnej tme alebo dokonca za svetla má pre nás nesmiernu hodnotu.

diviak lesny sus scrofa

Diviak lesný(Sus scrofa) , Autor:Filip Mrocek, EOS 50D+EF 300/4.0, 1/13s, F4.0, ISO 1000

Veľmi často sa vyskytujúcim obyvateľom lesa je aj Muflón lesný (Ovis musimon). Medzi príbuznými muflóna by sme určite našli aj ovcu. Svojím výzorom ju môže aj trochu pripomínať. Muflóny sa v období danielej ruje, ale aj mimo nej držia v čriedach. Preto, ak na ne v lese narazíme, väčšinou to nebude samostatný kus, ale skupinka muflónov. Výnimkou môžu byť samce, barany, ktoré sa z času na čas potulujú lesom aj samotné. My sme mali možnosť stretnúť sa s nimi nespočet krát. či už to boli muflónka s muflončaťom, baran, baran s muflónkou alebo dokonca skupinka o veľkosti 10 - 12 kusov.

muflon lesny ovis musimon

Muflón lesný(Ovis musimon) , Autor:Filip Mrocek, EOS 50D+EF 300/4.0, 1/50s, F4.0, ISO 1000

Muflóny mi naozaj prirástli k srdcu. Pozorovať majestátne sa približujúceho tmavého barana, s bielimi nôžkami kontrastujúcimi s jeho mohutným tmavým telom, je úžasné. Zaujímavé bolo pozorovať aj správanie sa a hierarchiu muflónov v čriede. Kým medzi samičkami a mladými kusmi nebol žiadny baran, v čriede mala vedúce slovo najstaršia muflónka. Ostatné kusy nemali odvahu sa jej postaviť. A keby to aj spravili, dokázala si veľmi rýchlo spraviť poriadok vo "svojej" čriede. Keď sa však k čriede priplietol baran, vedúca muflónka pre ním mala obrovský rešpekt. V prípade, že sa v čriede nachádzalo viacero baranov, vedúce postavenie mal zvyčajne najstarší z nich. Často však dochádzalo k potýčkam medzi konkurentmi, kedy sa mladší baran snažil staršieho premôcť. Súboje baranov prebiehajú tak, že sa barany proti sebe rozbehnú, a mohutnými rohami do seba narazia. Zvuk, ktorý pri tomto náraze rohy vydajú, pripomína rúbanie dreva. Je dobre počuteľný, ale ak by sme nevedeli, že barany takéto niečo robievajú, asi by sme si lámali hlavu, čo sú to za podivné zvuky.

muflon lesny ovis musimon

Muflón lesný(Ovis musimon) , Autor:Jakub Mrocek, EOS 5D+Sigma 800/5.6, 1/13s, F5.6, ISO 1250

Pred dvoma rokmi sme takto sedeli v našich obľúbených lesoch a čakali sme, či niečo neuvidíme. Už sa stmievalo, bola hmla a chladno. Mohlo to byť tak v polovici novembra. Naraz sme počuli mohutný náraz, ktorý sa v priebehu 10 minút opakoval niekoľko krát. Lámali sme si hlavu, čo by to mohlo byť. "Kto by tu takto neskoro večer v takomto počasí rúbal drevo ?" nechápali sme. Tak sme sa vybrali smerom ku zvukom, aby sme zistili, o čo ide. To už bola naozaj dosť veľká tma, takže o fotení nebol ani náznak. Ale zážitok to bol parádny. Poza tmu a hmlu sa nám podarilo dostať na asi 80 metrov k čriede muflónov. Videli sme len siluety, ako sa mihajú medzi stromami. Naraz sa dve takéto siluety rozbehli proti sebe a "bum", narazili do seba rohami. Vtedy nám už bolo všetko jasné.

muflon lesny ovis musimon

Muflón lesný(Ovis musimon) , Autor:Filip Mrocek, EOS 50D+EF 300/4.0, 1/60s, F4.0, ISO 1000

Aj tento rok sme mali možnosť nielen počuť, ale aj vidieť niekoľko takýchto súbojov. Ale ako to už býva, tie najlepšie momenty sa nie vždy podarí zachytiť. V lese je k tomu všetkému aj tma, takže zachytenie takýchto momentov býva problematické. Napriek tomu všetkému máme niekoľko fotoúlovkov, ale hlave nesmierne veľa krásnych zážitkov. V tomto krátko príspevku sa s Vami chceme podeliť aspoň o niektoré z fotografií. Najväčšiu hodnotu však pre nás majú neopakovateľné chvíle strávené v spoločenstve zvierat žijúcich v jesennom lese.

brhlik lesny

Brhlík lesný(Sitta europaea) , Autor:Jakub Mrocek, EOS 450D+EF 400/5.6, 1/60s, F5.6, ISO 800